Réžia: Zeno Václavík | Kamera: Jan Zbořil
Od nápadu ku kladivu, ohňu a kovu, inými slovami, skĺbiť tradíciu s vizionárstvom môže byť príjemnou výzvou. Christine Habermann von Hoch je toho dôkazom. Sama o sebe tvrdí, že má kov od malička v krvi. Inšpiráciou a vzorom bol pre Christine už od útleho veku jej otec – uznávaný česko-nemecký umelecký kováč Alfred Habermann, ktorý ju voľne viedol k remeslu.
Za jej umom stojí kreativita, nadšenie, vlastná iniciatíva a chuť osvojovať si nové postupy. Na osvojenie kováčskych postupov sa podľa Christine stačí učiť očami a skúšať, čím sa získava prax.
Na začiatku každého diela je myšlienka, ktorú Christine postupne transformuje do vizuálnej podoby a hmoty. Samotnému kováčskemu remeslu predchádza študovanie, výkresy, papierové modely a realizácia v kove od najmenších merítok po finálny pomer jedna ku jednej.
Vo fáze realizácie pracuje s kladivami na kovanie aj tepanie, kliešťami na manipuláciu s ťažšími materiálmi a plechmi, ale aj modernejšou technológiou ako brúska, rezačka a zváračka.
Christine má za cieľ vytvárať diela so silným príbehom aj obsahom a neustále sa pohybuje na pomedzí majstrovania i umenia. Sama sa preto kategorizuje ako dizajnérka kovu, pretože v jej dielach je možné nájsť syntézu zručnosti machra a kreatívneho prístupu.
