Režie: Samuell Hoffman | Kamera: Rastislav Slobodník
To pravé bazové
Za tie roky sa už Drahoš naučil, čo je pre jeho fujary najlepšie. Preto najčastejšie pracuje s bazou čiernou. Ale pozor, nie hocijakou!
Drevo na fujaru si zbieram sám v mesiacoch január, február najčastejšie okolo fázy mesiaca nov.”
Ako drevo ožíva
Na dobré si treba počkať. Preto sa aj čerstvé drevo nestane hudobným nástrojom zo dňa na deň. V Drahošovej dielni sa musí najprv tri roky sušiť, kým naň príde rad. Vyvolené kúsky potom treba prevŕtať a nahrubo opracovať.
Zatiaľ sa to zdá jednoduché? Len zdanie. Teraz prichádza najdôležitejšia časť - výroba tónotvorného zariadenia. Túto fázu má Drahoš najradšej, lebo fujara konečne získava život.
Najväčším stimulom v mojej práci s drevom je to, že drevo ožije. Donesiem z lesa drevo, ktoré je len drevom, a končí tu v tejto dielni ako hudobný nástroj.”
Tie najdôležitejšie nástroje
Športové začiatky sa Drahošovi zídu aj pri výrobe fujár. Práca s dlátom a obojručným nožom je jeho pravidelné kardio.
Fujary, ale aj iné nástroje ako rôzne druhy píšťal zdobím dlátom, hlbokým rezom a vypaľujem ornament kyselinou dusičnou. Robím tradičný podpoliansky rastlinný motív.”
Tipnete si, ktoré dva nástroje sú jeho najobľúbenejšie? Pravá a ľavá ruka. Zručný, ten náš Drahoš.
Skromný umelec
Nevediem si presnú evidenciu, ale vo svete hrá okolo 800 takýchto nástrojov.”
Najdôležitejšie však preňho je robiť svojim umením a hudbou radosť ľuďom. Potom môže mať aj on radosť z každého jedného dňa vo svojej dielni. Pozrite si nasledujúci rozhovor s Drahošom Dalošom. Nechceme spoilovať, tak len jedno lákadlo - zahrá vám v ňom aj na jednu zo svojich fujár.
