Réžia: Viktorie Lörinczová | Kamera: Vojtěch Nedvěd
Pán Vágner žije v Sluhách a dalo by sa povedať, že celý jeho dom je pracovňa. Niekde sú uložené drevá, niekde je výrobná stanica, niekde sú bubny alebo iné nástroje. Na bicie začal hrať ako deväťročný chlapec.
Všetko sa začalo prvým bubnom, ktorý vyrobil pre svojho dospievajúceho syna. Pre šťastie ho nakoniec predali za 7 777 korún českých. Bubon rozvinul jeho a ich príbeh. V priebehu rokov prešla niekoľkými rukami odborníkov aj v zahraničí a smerovanie pána Wagnera bolo jasné. Dnes sa jeho bubny hrajú na domácich i zahraničných pódiách. Ich kvalita dosiahla svoju slávu.
Hlavnou zložkou je materiál a spôsob, akým vytvára bubny. Každé drevo hrá a znie inak. Zozbieral aj dreviny, ktoré už nie sú nikde k dispozícii. Najdôležitejšie je urobiť všetko presne, nič nepokaziť a dodržať presnú geometriu. Používanie kovaní a špeciálnych lepidiel je len minimálne. Otáča sa, strihá, ohýba. Niektoré bubny sú zdobené intarziou alebo maľbou, ktorú zabezpečuje jeho kamarátka. Na svoje bubny poskytuje doživotnú záruku.
Pán Wagner miluje svoju prácu. Hovorí, že pri každom diele sa naučí niečo nové. Je vďačný za život, ktorý má, a za prácu, ktorú vykonáva. Jeho pes, tučná mačka a lastovičky sú s ním každý deň v jeho dome a kancelárii a na jar ich dokonca udržiava v teple.
