MACHER | Stories 057: Vôňa železa
Láska na prvé ovoňanie. Naučiť sa pracovať so železom bola poriadna drina, no dnes mu ide práca s kovmi ako po masle. S Vladom Eperješim, umeleckým kováčom prezývaným Vepi, sme sa rozprávali o jeho záľube, ktorá prerástla do fulltime práce.
V žiadnom zo svojich predchádzajúcich povolaní Vepi nenašiel zaľúbenie. Až poriadna fyzická práca, ktorá mu zamestnala ruky aj hlavu, sa stala tou vyvolenou, s ktorou je takmer 20 rokov a zostane už hádam navždy.
Vladimír Eperješi je samouk. Kováčskemu umeniu sa priúčal sám štýlom pokus – omyl. Začínal drobnosťami, no postupne začal vyrábať na mieru brány, mreže či zábradlia a dnes sa už nebojí pustiť ani do originálneho dračieho auta. Tvoria ho stovky šupín a približne tona železa. To už je teda poriadny drak, čo poviete?
Vlada nájdete v Košiciach na Hrnčiarskej ulici. Napriek originalite a majestátnym rozmerom jeho diel nečakajte žiadnu veľkú halu – svoju dielňu volá detská izba. V nej sa hrá a dáva život spontánnym nápadom.
To však neplatilo pre dračie auto, ktoré si pýtalo 3 roky práce. Výsledok však stojí za to a Vepi ním môže hrdo machrovať.
Výrobky spod rúk Vladimíra Eperješiho môžeme s čistým svedomím nazvať umením – šrot art. Nepotrebné, vyhodené, prehliadané kúsky? Raj pre Vlada.
No čo – jednoducho má na to svoje železo čuch.
Pre Vlada je jeho práca záľubou, ktorej sa venuje s vervou. Najväčšou motiváciou je vytvoriť vždy niečo, čím môže svojim zákazníkom vyčariť úsmev. Vtedy má radosť aj on. Ak aj vám železo a práca Vladimíra Eperješiho zavoňali, zistite viac v nasledujúcom rozhovore.
