Réžia: Jan Zbořil | Kamera: Martin Zlámal
Ladislav Hruškovič a jeho debnárstvo.
Ladislav pochádza z veľkej rodiny, v ktorej sa on a jeho súrodenci stretli s debnárstvom už v detstve, keď ich otec počas prázdnin zapájal do rôznych pracovných procesov. Ladislav považuje svojho otca za svojho učiteľa a na základe jeho učňovských kresieb sa v technikách debnárstva neskôr zdokonaľoval. Napriek tomu si počas svojho života vyskúšal aj iné remeslo.
Ladislav je vyučený strojár a týmto povolaním sa nejaký čas aj živil. Okolnosti ho nakoniec priviedli späť k rodinnému remeslu, ktoré na radu svojich priateľov ďalej rozvíjal. Jedným z impulzov bola skutočnosť, že dom jeho otca bol prispôsobený na debnárstvo. Debnárstvo Ladislav vníma vo viacerých rovinách - ako historickú ľudovú tradíciu a rodinné dedičstvo, ale aj ako celoživotnú lásku a formu relaxu.
Pri práci vo svojej dielni používa hlavne zrovnávačku, hobľovačku, pásovú pílu, pravítko a kladivo, ale v exteriéri pracuje aj s ohňom. Okrem sudov vyrába aj vinotéky a kade. Podľa Ladislava každý, kto chce robiť debnárstvo, musí mať vzťah k drevu a vedieť, ako rastie strom. Zároveň treba mať logické myslenie, ale aj šikovné ruky a tvorivý prístup. Podľa jeho slov je najväčšou radosťou, keď sa človek napije dobrého vína z dobrého suda.
