Palubovkové dosky sa dodávajú najčastejšie v dĺžkach 2, 3, 4 alebo 5 metrov, šírka sa udáva vrátane pera. Obkladové palubovky sú podľa STN vysušené na 12 ± 2%. Norma definuje aj triedenie použitého materiálu do troch stupňov kvality, A, B a C. Tieto kvality je možné kombinovať (AB, BC). Norma jasne hovorí, že palubovky všetkých stupňov kvality musí vždy spĺňať konečný účel použitia, kedy je zaručená tvarová zhodnosť a rozmer dielcov aj spôsob opracovania.

Hrúbka vnútorných obkladových paluboviek sa najčastejšie pohybuje v rozmedzí 12-16 mm a šírka od 96 do 121 mm. Palubovky pre exteriéry bývajú logicky silnejší a širší a podlahové palubovky majú hrúbku 20 až 40 mm a ako jediné z druhov paluboviek nemajú zrazené hrany.

Napriek tomu, že sa dá drevo ako materiál jednoznačne "zaškatuľkovať" pomerne ťažko, existuje európska norma číslo STN EN 14 519, ktorá presne stanovuje vlastnosti paluboviek a ich kvalitatívnej triedy. Má podnázov Vonkajšie a vnútorné obklady z prírodného dreva - charakteristiky posudzovania zhody a označenie.

Norma, ako už názov napovedá, stanovuje vlastnosti vnútorných a vonkajších obkladov z prírodného dreva s vyfrézovanými perom a drážkou z najbežnejších európskych ihličnatých drevín: smrek, jedľa, borovica, smrekovec, duglaska tisolistá a borovice prímorská.

Pretože normu se nedá úplne jednoducho preštudovať, zdrojom sú krátke a zrozumiteľné výťahy z nej. Rad producentov i predajcov paluboviek má snahu osvetliť základné parametre, aby zákazník vedel, čo a v akej normovanej kvalite musí na konkrétny účel kúpiť.

Vytrhané vlákna blízko hrčí sa môžu vyskytovať maximálne na ploche zodpovedajúcej 20% plochy týchto hrčí. Na prekážku nie sú ani ojedinelé smolníky do plošných rozmerov 2 x 25 mm. Smolník v dreve je dutina na rozhraní letokruhov vyplnená živicou. Vyskytuje sa u všetkých ihličnatých drevín. Podľa odbornej literatúry je nutné smolníky pred obrábaním dreva odstrániť.

Vlasové trhliny by mali byť sotva viditeľné. Čelné trhliny nesmú byť dlhšie ako šírka dosky. Dreň smie byť obnažená na 1/3 dĺžky na maximálnej šírke plochy 5 mm. Zarásť kôry môže byť maximálne na ploche 5 x 50 mm, a to len ojedinele. Na pere a drážke môže byť zakrivenie len v rozsahu, ktorý umožňuje jednoduché zostavenie dielov k sebe. Na rubovej strane palubovky sa môžu vyskytovať obliny, ale jedine v prípade, že nebudú porušovať drážku a pero.

V palubovkách triedy A sa však nesmú vyskytovať zhnité hrče a diery po hrčiach. Zakazane sú plesne a huby aj akékoľvek poškodenie hmyzom. V žiadnom prípade tu nemôžu byť stopy po prekladoch, sfarbenie na lícnej strane, trhliny na rubovej strane, ktoré pokračujú v celej dĺžke dosky, alebo odlupčivé trhliny. Vylúčené sú aj prenikajúce trhliny.

Palubovky triedy B majú miernejšie kritériá. Povoľuje sa u nich všetko, čo pre triedu A, a naviac aj ďalšie odchýlky. Príkladom sú zdravé rastlé hrče, čiastočne zrastené suky, suky s kôrou, krídlové suky a nezrastené suky do 10% + 50 mm. (Pri triede A to bolo do 15 a 30 mm).

Vytrhané vlákna blízko hrčí môžu byť až do plochy 40% hrče (pri triede A je to 20%). Väčšia tolerancia platí aj u smolníkov, ktoré sa môžu vyskytovať do rozmeru 2 x 35 mm, tri smolníky do šírky 6 mm a dĺžky maximálne 150 mm.

Čelné trhliny povoľujú dvojnásobok šírky palubovky (trieda A iba násobok). Je možné aj slabšie zafarbenie v podobe červených a modrých škvŕn, na rubovej strane je zafarbenie dovolené. Ani u triedy B sa nepovoľuje napadnutia paluboviek hubami a hmyzom a odlupčivé trhliny.

Na povrchovú úpravu paluboviek sa v poslednej dobe veľa používajú náterové prostriedky na báze olejov a voskov. Tie umožňujú drevu "dýchať", nepraskajú a možno ich ľahko obnoviť.

Podlahové palubovky sú výnimkou, tie sa upravujú až po montáži. Na ich povrchovú úpravu sa užívajú elastické laky určené výhradne na nátery mäkkého dreva. Smrekové či borovicové podlahy sú mäkké a ani ten najlepší náter nie je schopný ochrániť ich pred mechanickým poškodením. Nesvedčí im ani tvrdé náterové epoxidové laky. Preto starostlivo vážime, ak je palubková podlaha z mäkkého dreva tou správnou voľbou pre pochôdzne časť interiéru. Palubovky sa hojne používajú aj na terasy, tu sa ale volia tvrdá, často exotické drevá. Ochraňujeme je náterovými prostriedkami na báze olejov a voskov, ktoré sú určené pre danú drevinu.

Palubovky v exteriéri sa nemontujú nikdy priamo na stenu, ale vždy na podkladový rošt. Tento rošt tvorí sušené laty, ktoré majú rovnakú hrúbku. Rošt umožní odvetrávanie čiže prúdenie vzduchu za palubovkami. Rovnako ako palubovky, tak i laty doporučujeme ošetriť prostriedkom proti plesniam a drevokazným hubám. Palubovky sa potom montujú najčastejšie pomocou skrutiek z nerezovej ocele alebo s koróziovzdornou úpravou. Pri inštalácii paluboviek v interiéri (na steny či strop) nie je orientácia podkladových lát dôležitá, odporúčame však zachovať minimálnu vetracie škáru cca 10 mm.