Ako vybrať skleník
Skleník nie je kratochvíľa na jednu sezónu, budujete ho s perspektívou, že bude slúžiť niekoľko rokov. Preto sa, okrem rozmerov, musíme zaoberať aj kvalitou použitých materiálov. V skleníku rastliny rastú rýchlejšie, kvitnú aj plodia. Očakávajú ochranu pred poveternostnými vplyvmi. Okrem zeleniny a kvetov v ňom možno hýčkať aj tropické rastliny, orchidey či sukulenty.
Poslúži aj na množenie izbových kvetín a odrezkov drevín, na prezimovanie prenosných rastlín. Ak sú na to vytvorené podmienky (osvetlenie, vykurovanie, zavlažovanie), práca v skleníku nikdy nekončí.
Ak ste limitovaní priestorom, voľte samozrejme menšie rozmery skleníka. Ak priestor neriešite, nenechajte sa veľkosťou príliš obmedzovať. Na trhu našťastie existujú skleníky, ktoré možno predĺžiť a dodatočne nastaviť.
Minimálne rozmery skleníka by mali byť aspoň 2,5 x 2 metre. V menšom skleníku je ťažké pracovať a riešením je parenisko, ktoré na pestovanie zdravej zeleniny poslúži dostatočne.
Tradičný skleník obdĺžnikového pôdorysu so zvislými bočnými stenami a sedlovou strechou poskytuje najlepšie využiteľný priestor. Umožňuje aj umiestnenie políc. Skleník so šikmými bočnými stenami, zvaný japan, poskytuje rastlinám maximálne možné množstvo svetla. Šikmé bočné steny ho prepúšťajú viac ako zvislé, ktoré ho sčasti odrážajú.
Kam skleník umiestniť
Vždy je lepšie zaobstarať si rovno väčší exemplár skleníka. Už preto, že by mal mať vrchol vo výške zhruba dva metre. To aby ste sa počas svojho pobytu v skleníku nemuseli krčiť alebo liezť po štyroch. Dvojmetrovej výške potom prispôsobíme ostatné rozmery.
Nájsť pre skleník správne stanovište nemusí byť vôbec jednoduché. Sú pomerne nápadné, a tak ich situujeme skôr za dom než do ulice. Hľadáme slnečné miesto a ak sa nám zapáči priestor v blízkosti hraníc pozemku, potrebujeme získať súhlas suseda.
Osvedčili sa aj skleníky, ktoré "prilepíme" na zadnú stranu stavby (domu, garáže...), kedy stena domu funguje ako akumulátor aj základňa pre rozvod vody a elektriny, ak plánujeme skleník vykurovať či vetrať pomocou elektroniky. Takým skleníkom sa hovorí pultové a pristanú im južne či juhovýchodne orientované steny.
Každý skleník musíme vetrať a zavlažovať. Preto nie je od veci mať doň zavedenú vodu a elektrinu. Vetrať a zalievať dokážu automatické systémy a tie sa bez prívodu týchto zdrojov nezaobídu. Ak ste zástancami klasiky a nepotrebujete, aby za vás prácu robili technológie, počítajte pred skleníkom s priestorom pre sud na dažďovú vodu, aby ste mali zdroj zalievania blízko.
Dažďová voda je na zalievanie vhodnejšia ako voda z vodovodu.
Skleník musí stáť na čo najslnečnejšom mieste. Prebytok slnka možno v lete regulovať rohožami, žalúziami či bielym náterom vápenným mliekom. Nedostatok slnka sa ale nijako napraviť nedá.
Odborníci sa zhodujú, že v ideálnom prípade stojí pozdĺžny skleník smerom zo severu na juh, pretože taká poloha zaisťuje po celé leto maximálne množstvo svetla. Ak chcete ale v skleníku zazimovať rastliny a preferujete zimné osvetlenie, zvoľte orientáciu z východu na západ.
Ako postaviť skleník
Keď ste vyriešili umiestnenie skleníka a popasovali sa so všetkými obmedzujúcimi faktormi, prichádza na rad stavba. Skleník patrí na betónové základy, ale betónu sa dá vyhnúť pri menších exemplároch z polykarbonátu, ktoré sú dostatočne ľahké na to, aby mohli mať základňu z hliníkových alebo oceľových profilov. To sa výrazne premietne aj do celkových obstarávacích nákladov. Ak si ale kupujeme skleník na "dobu neurčitú" oplatí sa betónové základy vybudovať.
Skleník je tvorený z profilov a výplňového materiálu. V sortimente profilov si môžete vybrať medzi hliníkovými, oceľovými alebo profilmi zo žiarovo pozinkovaného plechu, na výplne sa hodí sklo alebo komôrkový polykarbonát.
Hliníkové profily sú dostatočne kvalitný materiál často používaný v spojení s polykarbonátom. Hliník odoláva korózii, je ale ľahký, preto sa neodporúča do horských oblastí, kde hrozí väčšie zaťaženie snehom.
V štandardných podmienkach má hliník najlepšiu životnosť. Nepotrebuje žiadnu údržbu, nevýhodou je vyššia cena. Oceľ je pevná a odolná. Skleník z oceľových profilov sa ľahko zostavuje, zvolené sklo ako výplň sa ku konštrukcii musí lepiť tmelom. Žiarovo pozinkovaný odolá vetru aj snehu.
Stále častejšie sa pri stavbe skleníka používa konštrukcia plastová, ktorá dobre izoluje a jej trvanlivosť je vyhovujúca. Nie je ale tak pevná ako kov či drevo.
Drevo sa na skleníky používalo od nepamäti, pôsobí najprirodzenejšie. Kvalitné drevo pre profily je ale pomerne drahé a vyžaduje údržbu. Napriek tomu sú záhradkári, ktorí dávajú prírodnému materiálu prednosť za všetkých okolností. Na stavbu skleníka použijú napríklad červený céder či iné tropické drevá odolné voči hnilobe a hmyzu. Toto riešenie je pomerne drahé, ale efektívne.
Skleník z tropického dreva sa musí, rovnako ako záhradný nábytok z toho istého materiálu, napúšťať olejom. Lacnejšie sú mäkké drevá, tie ale majú najkratšiu životnosť a musia sa chrániť nátermi.
Stále častejšie sa pri stavbe skleníka používa plastová konštrukcia.
Rozptylové sklo, ktoré sa používa na výplň profilov, má dlhú životnosť, dobrú priepustnosť svetla a dobre sa udržuje v čistote. Je odolné aj voči krupobitiu. Sklo by malo byť najmenej 4 milimetre hrubé. Najlepšie prepúšťa svetlo, je najtrvanlivejšie, najmä ak je zosilnené a tvrdené. Nehodí sa ale na vykurované skleníky, pretože nemá dosť dobré izolačné vlastnosti.
Polykarbonát s komôrkami s hrúbkou 4 a 6 milimetrov má oveľa menšiu hmotnosť ako sklo, nerozbije sa a je menej náročné na pevnosť základov. Polykarbonátové či akrylové dosky majú pomerne dobré izolačné vlastnosti, ale bohužiaľ aj nižšiu priepustnosť svetla oproti sklu, kratšiu životnosť, menej estetický vzhľad a vyššiu cenu. Sú však odolnejšie voči rozbitiu.
Najčastejšie sa ako stavebnice predávajú užívateľsky preverené, praktické modely. Ich konštrukcia je zostavená z profilov vyrobených zo žiarovo pozinkovaného plechu. Väčšina profilov je vyrobená z plechu s hrúbkou 1 mm, niektoré diely z plechu hrúbky 1,5 mm. Jedná sa o profily, kde sú vyššie nároky na pevnosť.
Všetok spojovací materiál je pozinkovaný galvanicky. Výrobca pozinkovaného plechu udáva životnosť zinku na plechu cca 15 - 20 rokov podľa agresivity prostredia. Celá konštrukcia je riešená tak, aby bola zaistená čo najdlhšia životnosť. To znamená, že na celej konštrukcii nie je žiadne miesto, ktoré by bolo porušené zváraním. Všetky spoje sa riešia pomocou skrutiek, prípadne pomocou hliníkových nitov.
Výplne sa do konštrukcie nelepia silikónom, ani iným tmelom. Sú pripevnené pomocou priskrutkovaných plechových príchytiek, ktoré sú podložené gumovým tesnením. Výplne možno teda veľmi jednoducho v prípade potreby demontovať aj znovu nasadiť späť.
Výplne sú vždy dodávané v potrebných rozmeroch, zákazník nepotrebuje nič upravovať.
Výplň tvorí špeciálne skleníkové sklo s hrúbkou 4 mm. Toto sklo má jednu plochu s jemným vzorom, tá zaručuje, že slnečné lúče pri prechode cez toto sklo nevytvoria šošovku a nespália rastliny. Preto nie je potrebné skleník tieniť rohožami, ani natierať vápnom, či inými prípravkami.
Čím skleník vybaviť
Práca v skleníku sa dá efektívne zautomatizovať. Nainštalujte kúrenie regulované termostatom, automatizované otvárače okien aj vhodný zavlažovací systém. Skleníkové rastliny pravidelnosť ocenia a vy nebudete otrokom svojej záľuby.
Spôsob kúrenia závisí na teplote, ktorú chcete dosiahnuť, aj na tom, či je skleník izolovaný. Svoju úlohu zohráva aj médium, ktorým chcete vykurovať. Ak je skleník blízko domu, budete ho zrejme vykurovať elektrinou. Ak použijete termostaty a dobrú izoláciu, nemusí stáť prevádzka elektrického kúrenia celý majetok.
Rad výhod majú aj teplovzdušné ohrievače. Používa sa aj vykurovanie na naftu, ľahké vykurovacie oleje či propán-bután. Majú relatívne nízke obstarávacie náklady a jednoduchú inštaláciu. Prevádzka je ale drahšia a počas prevádzky môže dochádzať k uvoľňovaniu jedovatých splodín.
Vykurovanie skleníka je najdrahšou investíciou. Skôr ako o nej začnete uvažovať, mali by ste vedieť, že odborníci spočítali, že na zvýšenie teploty v skleníku o päť stupňov je potrebná približne jedna kilowatthodina. Pre permanentne vykurované skleníky teda pripadá do úvahy aj tepelné čerpadlo alebo solárne vykurovanie. Voľba závisí na využívaní skleníka - či bude sezónny alebo celoročný - a samozrejme na vašich finančných možnostiach.
Každý skleník musí mať strešné vetráky a platí, že ich nie je nikdy dosť. Dobré je aspoň na niektoré z nich namontovať automatické otvárače, ktoré zabránia prehrievaniu v čase, keď nezvládate vetrať "na vlastný pohon".
Automatický otvárač okien je stálym hitom, ktorý sa drží na rebríčku najpredávanejšieho príslušenstva ku skleníkom.
Tieňovky podobné roletám sú určené na zatienenie skleníka. Plne rozvinuté tieňovky by mali poskytnúť ochranu ako stenám, tak aj streche. Na vnútorné tienenie sa využívajú špeciálne tkaniny s UV stabilizáciou alebo polyuretánové tieniace siete. Pohodlnejšie je vnútorné tienenie, ktoré môže byť napojené na automatický systém. Pre vonkajšie zatienenie skleníka pripadajú do úvahy výrobky z bambusu alebo rákosia.
V skleníku oceníte aj množiareň, ktorá umožní vyprodukovať z rastlín semená a odrezky. Ideálna je množiareň s jemným rozprašovaním vody. Pri použití množiarne už nebýva nutné vykurovať celý skleník, postačí vyčleniť zodpovedajúci priestor. V ňom oceníte zdroj energie a termostatom regulované elektrické vykurovanie. Ich funkčnosť je možné ešte vylepšiť vrtuľkovým ventilátorom a doplnkovým osvetlením, ktoré zabezpečia, aby rastliny lepšie prospievali aj za krátkeho dňa.
K výbave skleníka patria aj vodné prvky. Automatické zavlažovanie je neoceniteľné a pomôže rastlinám počas horúceho počasia. Dokáže vás nahradiť počas neprítomnosti.
Pre črepníkové rastliny je vhodná spodná závlaha, zatiaľ čo rastliny v záhone sa môžu zalievať závlahou kvapkovou. Na výhody kvapkovej závlahy už záhradkári prišli dávno.
Počiatočné náklady na samočinné zalievanie nemusia byť nijako závratné. Na začiatok stačí do malého skleníka súprava pre automatické zalievanie, ktorú neskôr môžete rozšíriť o ďalšie kvapkovače, zahmlievanie či časové spínače. Plnoautomatické zavlažovanie ovládané počítačom alebo riadené zavlažovanie doplnené zavlažovacími hodinami so spínacou automatikou zaistí rastlinám pravidelné zavlažovanie presne v tom množstve, ktoré potrebujú.
Na predpestovanie priesad, ktoré už skoro na jar vyžadujú dostatok slnka aj tepla, sa budú hodiť police, ktoré možno namontovať po celej dĺžke skleníka. Neskôr sú využiteľné na uskladnenie izbových rastlín. Keď ich nepotrebujete, zložíte ich a do úchytov na konštrukcii je možné priviazať povrazy na pestovanie paradajok alebo upevniť sieť pre uhorky.
Tým, ktorí majú ťažkosti so zohýbaním, uľahčia prácu v skleníku pestovateľské stoly. Na udržanie vlhkosti a teploty sa na ich dno pokladajú špeciálne geotextílie či rohože, na ktorých potom môžete v substráte pestovať predovšetkým izbové kvety, kaktusy, citrusy alebo bonsaje.
Priestor pod stolami sa dá využiť na pestovanie šampiňónov a ďalších druhov "domácich" húb.
Nevyhnutným doplnkom na kontrolu teploty je prirodzene teplomer. Na trhu sú výrobky, ktoré merajú teploty od mínus štyridsať až do plus päťdesiatich stupňov Celzia.
